O bosorákovi -

ol raz jeden bosorik, čo sa rid premešal na žobrika s košom na ehrbte a hodil klopač [udom na dvere. VZdy si vybral taks dom, kde bivalo peknč dievča, Len čo mu peknč dievča otvoril,

sehmatol ho,strčil do koša a uniesol. jedno sa už nikdy nezjavilo,

Jednčho dia bosorsk zaklopal na dvere kupet, ktor’ mal ti krisne det Bosorik: vrzeral ma ulici ako ten najpokornejš, na almužnu čakajiici dbožiak Otvorila mu najstarša dečra a ked ju poprosil o niečo pod zab, priniesla mu kisok chleba. No ked mu ho divala, sehmarol ju – a mal ju v koši. Hned potom. zmizol z ulice a čosi-kamsi bol vo svojom dome uprostred temneho lesa. Dom bol zariadenj prepyehova a bosoršk, ked už vypasti dievča z koša, povedal: ,Mili moja, u mija sa ti bude piči Najdeš tu všetko, za čim ti zapšti sedce.”

O niekolko dni povedal: ,Musim odisč a na kritky č “Tu miš kliče od celeho domu. Možeš vstipič do každej izby okrem poslednej, čik Ak vstipiš aj do tej, rozlič sa so ivotom.”

il nevedel, kam sa take dievča podelo – ani

ta neshim osamote,

od krorej je tento najmenii k

Pred odehodom jej dal eše vajce a povedal: ,Keby niečo, toto vajce ma bude varovat, Nos ho ustavične pri sebe. Ak ho strariš privoli na seba neštaste.”

Vala si dievčina kliče i vee a slibila, že vštky prikazy dodrži. Len čo bosoršk odšel začala ehodit po dome a všetko si rezerala. Otvirala izba za izbou. av každej jj udeel do očiligot zlata istriebra – vščšiu nidberu si vedela pedstavič Jen vo sne. Napokon prišla ik zakizan$m dverim. Najprv ich obišla, no zvedavost jej neda pokoj. Pozrela sa na kličik – nebolo na lom nič vlištne. ločila ho do kliičovej dierky že nim iba trošku pootoči— a dvere sa zrazu otvorili, Ach, čo o ln videla, kd vošla! Uprostred izb bol velki zakrvavenj sud a v sude po: rubanč ludske tel. Pri sude srl kli a na klite sa bljskala sekera, Rozrriasla sa dievčina od strachu a vaje jej vypadlo z dlane do suda. Vpbrala ho odra – bolo cele od krvi. Chcela ho očistit, no nešlo to. Darmo ho umivala, darmo ehcela kev z vajca zoškriabat,nijako sa jej to nedarilo.

O bosoriko:

Zakrštko sa vrti zcesy bosorika prve čo ho zajimalo bol kličika vee. Podala mo. to trasicimi sa kami a bosori si hned všmal krvav stopy, čo vedli do zakizane izby.

»Bola si proti mojej voli v zakazanej izbe,” povedal. ,Teraz sa tam vrštiš proti svojej Rozlič sa so životom.”

Sori ju na zem a za lasy ju privliekol až ku klu. Sekerou jej na hom odal lavo. Ja potom ju poribal na kusy, le tak striekala všade ej krv. Napokon ju hodil k osta. nim teli do suda.

Teraz si pojdem po druhi” zahundral, znova sa premenil na žobrška a čosi kari stil a prosilo almužnu pred kupcov$mi dverami. Tentoraz mu priiesla kisok hleba prostredni dedra -a aj ona skončila v bosorikovom koši

Nič lepše ju nečakalo ani v jeho dome. Aj je sa vypomstila zvedavost, Aj ona. otvorila kevavi izbu a nazrela do nej. Aj ona za to musela po bosorškovom nivrate. zaplat životom.

osTeraz si pojdem po treiu,” povedal bosorik,

No najmladšia kupcova dečra bola midrešia než jej sestry. Aj ej zveri bosorsk kliče a steči do ruky vajce,aj ona po jeho odehode ehodila po dome a vošla do zakizane izby. Aj ju ohiilo to,čo tam videla. Jej dve milovanč sesey ležali sude bez hliv a poribane na kusy, ledva eh spoznala podla šir. Nemeškala a znova poskladala ich čidy. Len čo boli eh teli znova li, obidve otvorili oči a ožili. Vrobjimali aj vvbozkeivali sa navzdjom, a porom najmladšia skrla svoje sesty v komorke.

Ked sa bosorik vrail z cesy, nenaššel na kliči, na vaji ani na dliške niake stopy deia povedal: , Vidim, že ty jedina si oberla v skoške — sraneš sa mojou ženov.”

No vo chi, kedisa takto rozhodol, stratil nad ilou moc a musel robi už len to, čo eheela ona.

»Dobre,” povedala najmladšia, ale najprv naplnim tvoj koš zlatom a zaneseš to zlato mojim rodičom. Kgm sa vritiš, bude všetko pripravenč na svadbu.”

Bežala s bosorikovim košom do komorky a zvolala: ,Sestričky, prišla ehvšla na vašu zehranu! Bosorik, čo vis chcel zahubi, vis teraz žič zanesie domov. Len. ršeblo poskičte do koša, nech vis mižem prikryč zlatom.

Ked boli sestey v koši prikryla ich zlatom, privolala bosorikka a povedala: ,KOš je plnj; mišžeš sa vydad na cesta. No nikde sa nezastavuj a neodpočivaj, ech si čim skor. nazad. Si mi to!”

»Stubujem, povedal bosorik.

»Budem sa za tebou dirač z podkrovnčho okienka a ten slub ti budem pripominat,” varovala ho ešte pred odehodom.

Hodil si bosorik koš na ehrbit a vsdal sa na cestu, Koš bol tažkj, dolu tvirou mu cicerkom tiekol pot, no nikde sa nezastavil, pretože len šo spomall len čo dostal nezabiidaj

hu na ehvil si odpočinit, už sa ozvalo: ,Divam sa za tebov z okien na svoj slabi” To našho volala z koša raz jedna, raz druhi

ša sestra, no šeh hlasy boli na ne rozoznanie podobni klasa najmladšej, ktori ten igel vymyslela

Uveri bosoršk, že jeho nevesta ho vidi aj na velki dialku, a vždy si len zahundral Mi dobeč oči, potvorka – ked sa s šou oženim, bude z nej dobri bosorka.”

O bosorikovi

A kričal s košom ber oddyehu, až kg ho nedonjesol — a s dvoma starimi sestrami prikrye$mi zlatom – do kupcovko domu.

V bosorikovom dome zatiaf najimladša zo sesti chystala svadbu a popozfvala na ču bosorikovjeh priaelov, Našla holi lebku s vycerenjmi zubami, postavila ju do podikrovnčha okienkka, ozdobila svadobnjm vencom a nechala ju, nech a rozhliada po okoli, Skočila do suda s medom, potom roztehla perinu a posypala sa perim — a zrazu vyzerala sko zazračnj višk, nikto by ju pod rm peri nespoznal. Vyšla takto z domu v istrety prem svadobnjm bostom.

Ti už priehidzali a hned sa ou dali do reši

Čalče je tož Kde sa tu vzaltento vtšk?” Som tu, lebo ženi sa pin bosorik.”

AA čo robi jeho mladi nevesta »Pozeri sa z podkrovia a smeje s Kod je svadba, rak to biva tak.”

Konečne sa vedi z cesey aj ženieh a a on sa dal s veškom do reči.

aČeče je to? Kde sa tu vzaltento visko” Som tu, lebo ženš sa, pin bosorik.” A čo robi moja mladi nevesta?” »Pozeri ša z podkrovia a smeje a. Kode svadba,tak to biva tak.”

Ženieh bosorik sa pozrel hore a uvidel ovenčenii lebku, myslel si, že je to jeho nevesta, uklonil sa a milo ju pozdravil. No zatjaf čo uvadzal do domu svojieh hosti, prihrmeli nevestini brati a susedia,ktorjeh dve starše sestry, ked vlili z koša, poslali najmladšej na pomoc.

Pribuzni najmladše sstry zaklincovali dvere na bosorikovom dome, aby nik nemohol z neho unikni —a porom ho podpili

Dobre bori tak dom — celj zhorel zakritko.

Aj bosoršk zhorel v tom

s bosorickou čeliadkou.

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram