Žabi princ a železný Henrich -

1 divnyeh čis, ked sa ete piesok lal a voda spala, žil raz kril – otec niekolkjeh krisnjeh der. Najmladšša bola najkrajša. Aj 3 sinko, kiorč už videlo vela krisy,si pri poblade na jej tvir vraveloz oTakito krisavicu sem ešte nevidelo.” Blizko zima bol vele tmavf les av lese pod starou lipov studia. Za horicieh dni s najmladši princezna rada zašla do esa posedict na hlad. nom kamennom miriku studne. A ked mala dihi ehvil, rada sa tam bešvala so

zlarou gulou — vyhadzovala ju a ehytala ro bola je najmilša zabava.

Raz však zla gulu neehytila a zlati gula spadla na zem, odrazila sa -a bola v studni. Studia bola hlboki, nik nedovidel na jej dno; Darmo gulu sledovala očami – gola zmizla. Princezni sa rozplakala, a plakala čoraz blasnejšie a klas neje.

Ti zrazu na šu ktosi zavolale Čo sa ti stalo, princezni? Ved ty plačeš ta, že by aj kamelu puklo z toho srdce,”

Princezni. sa poobzerala, ktože sa jej to privriva,a uvidela žabiaka, čo vyst koval z vody škaredii velka hlav

»ekeh, to si stare žabjčisko!

opitala sa. ,Plačem za zlatu gulou, čo mi padla do studne.”

Neplač,” povedal na to žabiak, Di sa to vyrieši. Čo mi diš, ked ri ti zlati gu zo studne vynesjem?”

Dim ti,čo bodeš eheiet milj žabisl,”zvolala princezni. ,Dšim ti svoje žarg, svoje per a drahokamy, aj soju lai koranku.”

Žabjak odpovedal: .Šary, peli, drahokamy aj zlani korunku ši nedhaj, No ked budeš ku mne miki a vyvoliš si ma za priatela, ked mi dovoli sediet vedla teba pri stole a jest tvojho zlariho ranierika, ked mi dovoliš pi tvojho pohitika a v noci spivat s tebou v postelke, ked mi toto všetko slibiš, ned! skočim. do studne a vsnesiem ti oda lari gu.” las,” povedala princezni. . Všetko ti sfubujem, en mi ju odra prine.”

it)

Žabi princ a železng Henrich

Ziroveš si však pomyslel: Hlipy žabiak, čo ira dve a tri – ved on ila medri seberovnjeh pari. Žabiak sa nemoče rili princeznov.”

No žabiak vzal sub princeznej vže. Ponoril hlava do vody, pastil sa na dno. x o hl sa vedi a o laov gulou a vyhodil ju z vody na trdva.

Zaradovala sa princezni, ked zazela nova svoju obtibeni hračku, zdvi ju

z trdvy a bežala s hov preč. Počkaj! Počkaj!” kvškal za šou žabiak, ,Nezmi ma No mohol sa aj ukvškač, Princezni ho už nepočivala, ponšhlala sa domov. a na ibohčho žabiaka zabudla. Na drahj’ deči, kd sedela sa svojim kešlovskim orcom a jeho dvorani pri ve kom stole jedla zo zlarčbo tanierika, zrazu sa len z mramorovyeh sehodov za dverami

tuk; neviem tak utekat,”

orvalo akisi člap, člap. Dočlaporalo sa to až k dverim, zaklopalo na ne a zavolalo: -Najmladšja princezni, orvor mil”

Princezni sa bežala pozrci, kto je za dverami, a ked eh otvorila, uvidela tam se diet žabaka. Zabuchla dvere a posadil sa znova za sil, celi pelaknuti

Žabi prine a železnj Henrich

Krilsi všimol jej fak a opital sa: Dieta moje, čo ta vslakalo? Stoji azda za dvetami obor a ehce ča unies?”

Ah, ne,” odpovedala princezni. <Kdežeby obor, za dverami je hnusnj žabiak."

Čo ehce en žabiak od tebaž”

Ah, drahj otecko, ked som sa včera hrala v lese pri studni, spadla mi do vody zlati gala. Plakala som za šov a ten žabiak mi ju vsniesol zo studne. Požiadal ma, aby som sa s nim za odmenu spriatelila, a ja som mu to slibila Ani na um mi nezšlo, že sa može zo studne prilapotač a sem. Teraz je za dverami a chce dnu.”

A tom už žabiak klopal znova a vol:

jmladša princezna, to som ja! Soba si mi pri ej studni, že z nis dvoch budi priaela.

“Tak na ten svoj sfub nezabudnit”

Vredy povedal krš MA pravdu, stu treba split, Cod tvoriti” Šla eda pricezni a orvoria dvere, Žabjak bol ned dnu a poskakoval a šou az kej stolčke. : Zdvihni ma k sebe!” Necelo sa jej ho velni dviat, no kraje to znova prikizal. en čo sedel žabjak na tolike, hcel na sel, a len šo sedel na stole, hned mal žalost Pirini lše ku mne svoj zan tnik, bude jet tebov.” Priceri to uril, hoci nerada. Žabjak sa s ehudou pustil do jedla, hoc prineezni evlidaa jest ani ble Potem žabjak povedal: Po jedle bjvam unavenj, Vezmi ma teraz do svojej izbc a odostef tam soju hodvibnu postek. Uožime sa do ne a pospime si” Ter sa už princerni rozplakala bila sa studenčho žabika. Až doerar si divala pozor aby sa bo ani nedotkla a zazu imi s ni lahnd do svojej peknej iste postelj? Kri sa však nahnevala poveda: ,Pomobol ci, bud teraz aj ty k nemu dobri. Chia teda princezni žabiaka do dvosh prstov, vniesa si bo do izbictkya am ko posadila do kit. No ke si Tla do postele, žaba k nej znova prskackal a pove dal: .Som unavenj a chcem sa spa rovnako dobre ako ty. Zdvini ma k sebe, inak

i stolčke sa zastavil a zvo

to poviem tvojmu otcovi.” Žabiskovo vyhršžanje princeznii nazlosilo. Chytila ho a z cele sly ko šmarila o stena: <Teraz mi hidam už diš pokoj, žabiačisko."

rine a železny Henrich

No len čo žabiak dopadol na zem, zrazu tam namiesto neho stil a milo sa na šu pozeral krisay prine. A tak,ako si to želal nilen žabiak, ale a jej tec, stal sa jej priatelom.

Porozpesival jej, ako ho zaklal zi strig. Zo studne ho nemohol vyslobodičnikto. nj iba ona, najmladia princezna — a om siju teraz vezme za ženu. Už zatra a s šov vyberi do svojho kralovstva.

Porom spali až do drahčho rana. Ked šeh zobodil sko, pred palšcom zastal koč. Tahalo ho osem bielyeh koni, ktoršm na hlavich viali bile eros peri a v ieh posrrojoch sa bljskali zla rečaze A na koči, na zadnom sehodiku, stil princov sluha, verng Henrich. Vecny’ Henrieh bol z premeny svojho psa na žabiaka tak zidali že si musel dat srdce oku tromi železnimi obručami, aby mu nepuklo od žialu -a ešte vždy ho mal oku.

Koč mal odviezi mladj pir do princovej riše, Vernji Henrich ich pousšdzal do koča on sa znova postavil na zadnji sehodik, Teraz sa mu však už srdce dvihalo od radosti, že sa všerko skoničilo tak šastne.

Kod už mali kus cssty za sebou, prine zrazu začul zozadu akjsi praskot – akoby. sa tam čosi zlomilo, Obrati sa a zvolal

suHenrich, koč sa nim tušim imet”. »Nelime, pane, slueh vis klame. V čase, ked se sko žabiak žil ja som si dal romi obručami. oku srdce — prise v tejto ehvili jedna praskla, prave odpadla mi.”

Too ša zopakovalo ešte s druhou obračov – a potom aj s trečou. Princ si vidy mystel že salame koč, no verny Henrich ho vždy upokoji Tak to je dy, ked sa vracia Stati s liskou. Obruč padš zo srdca – až počut praskot! 9

Facebook

Whatsapp

Messenger Telegram